Janeviemuš
Smrdím jak pravda!
Jak jedna tona holých faktov, čo ťa mláti jak tvoj tatko, keď rozbiješ urnu s babkou
Smrad jak pravda!
Preto ma nikto nezdraví a kto ma zdraví, je pravý, zvyšní sa poschovávali
Smrdím jak pravda!
Fejkoví nemôžu dýchať, majú opuchnuté líca, úprimný neutopí sa
Smrad jak pravda!
Doslova hustý jak olej, pokiaľ ho ceníš, tak poď sem, ujebem dekel jak Cobain
Pachuť jak láska!
V podstate majú ma radi, pokiaľ nešetrím slovami, nedávam nikomu rady
Chutím jak láska!
Tá chuť sa ojebať nedá, majú domotané črevá a k tomu pokožka bledá
Pachuť jak láska!
Tí ľudia stratili rozum, aj keď len hľadajú konzum a chcú ma dojiť jak kozu
Chutím jak láska!
A preto nechcú ma pustiť, všetko ma nechajú skúsiť, lebo nedávam bullshit
Vidím jak karma!
Vtedy mám oči jak Onyx, kokotko beží jak Sonic , celé to vidím jak komix
Oči jak karma!
Vidím čo ovláda mestá, jak je tá spoločnosť besná a všetci chceli by žezlá
Vidím jak karma!
Jak všetci kukajú na mňa, chceli by rozhodnúť za mňa, pritom sa sami nesnažia
Oči jak karma!
Vidím čo príde keď prídem, že cenia celý ten príbeh, lebo nám nejde o príjem!
Počujem strach ja!
Počujem nechutný šepot a v diaľke prepnutý štekot, pekne vám jebe s tým trapom
Zvuky jak strach sa!
Dostali medzi tie červy, žerú im nervy jak termit a na to fúkajú perník
Počujem strach tam!
Kde všetci mali byť v kľude, kde sľubovali, že bude, ale nedostatok tu je
Zvuky jak strach ma!
Naháňajú jak zviera, na miesta kde má byť viera, no ostala po nej len diera
Ako im ukázať cestu? Ako im povedať pravdu?
Ako im vysvetliť, že nemá zmysel čakať na spásu?
Ako tú slobodu nájdu? Ako tú chorobu zvládnu?
Ja nevládzem, ja nemôžem, ja nechápem, ja neviem už!
Ako im ukázať cestu? Ako im povedať pravdu?
Ako im vysvetliť, že nemá zmysel čakať na spásu?
Ako tú slobodu nájdu? Ako tú chorobu zvládnu?
Ja nevládzem, ja nemôžem, ja nechápem, ja neviem uš!
Divné vzory, ideály, z ktorých som chorý
Mnohým nebude sa páčiť, čo dám do tejto slohy
Mojím cieľom ale neni len sa zapáčiť, sorry
Rád by som vypáčil z vás, prečo ste tak povrchné tvory
Prečo sám sa mám hanbiť za nosenie pokory
A vklude sledovať na nete žabo-myšie spory
Vaša pridrbanosť zavre normálnosť do nory
Z komory pustíte mory a všetko nadobro zhorí
A je vám jedno, čím budú kŕmiť naše deti
Narastá počet obetí, neviem už, či nejebe ti
Mávam pocit, že nedovidia za kraj nosa
Ani nad seba, tak uniká im, jak sa dvíha kosa
Počkať! Už ďalej nevidím zmysel
Poučovať nepoučiteľných ničí mi myseľ
Zabudnite, že budem tým, čo za vás visel
Už len oko si vyser, prosím ťa, čo si si myslel?
Preto dištancujem sa, odo mňa jasná správa
Nezdolá ma svetská sláva, poľná tráva
Nemusíte chápať, čo je moja dráha
No mám právo voľby a chopiť sa ho nezdráham
Už prestávam veriť, že dostanú rozum
Kým konzum bude živiť ich pomýlené fórum
Dovtedy mi daj pokoj, nečum na mňa, kuš
Nevládzem, ja nemôžem, ja nechápem, ja neviem už!
Ako im ukázať cestu? Ako im povedať pravdu?
Ako im vysvetliť, že nemá zmysel čakať na spásu?
Ako tú slobodu nájdu? Ako tú chorobu zvládnu?
Ja nevládzem, ja nemôžem, ja nechápem, ja neviem už!
Ako im ukázať cestu? Ako im povedať pravdu?
Ako im vysvetliť, že nemá zmysel čakať na spásu?
Ako tú slobodu nájdu? Ako tú chorobu zvládnu?
Ja nevládzem, ja nemôžem, ja nechápem, ja neviem uš!