Petra
Vratko Rohoň
Pamätáš ako si doma s mamou
To vtedy keď si bola malá
Mali ste fotky v bedni od vodky
Si s ňou pri nich doma sedávala
Vždy išli nabok tie z titulných stránok
Pre seba si si ich vždy odkladala
Bolo ich veľa a ty si chcela
To isté až budeš veľká
Nezdvíhaš telefón a ja točím stále dokola
Stále ten istý tón tuším sa dnes nedovolám
Nezdvíhaš telefón a ja točím stále dokola
Ja sa nezmierim s tým, že sa ti už nedovolám
Teraz si presne tá ktorá sa pozerá
Z tituliek vonku rovno na ľudí
Tak chladne perfektná tak smutne veselá
Cítim že ťa teraz nebolím
Kedy zas budeš tá ako z minula
Taká aku si ťa pamätám
Normálne uprimná, normálne veselá
Asi až keď ťa mladšia vyhodí